Technika, ktorá dokáže premeniť jednoduchú niť na rozkošného mini medvedíka alebo luxusnú čipku, má prekvapivo krátku, no zato neuveriteľne bohatú históriu. Ponorte sa do sveta, kde jeden jednoduchý háčik prepája kontinenty, triedy a storočia.

 Kde sa zrodilo háčkovanie? ​Presný pôvod háčkovania (alebo kedysi zvaného heklovania) je dodnes opradený tajomstvom. Na rozdiel od pletenia, ktoré je doložené už z 11. storočia, o háčkovaní z predindustriálnej éry nemáme zachované priame dôkazy (žiadne háčkované kúsky či návody). ​Hoci niektoré teórie naznačujú, že technika mohla existovať už skôr v Arábii, Južnej Amerike alebo Číne, kde boli známe prvé trojrozmerné háčkované bábiky, prvé nespochybniteľné písomné zmienky pochádzajú až z Európy počas ​renesancia (14. – 16. storočie).  Existujú odkazy na ručné práce podobné čipke a na techniky ako tambour, kde sa tenkou ihlou s háčikom robili slučky na látke. ​

Prvé zmienky (19. storočie): háčkovanie, ako ho poznáme dnes, sa rozšírilo najmä v 19. storočí. Údajne prvý tlačený vzor bol publikovaný v holandskom časopise Penelope v roku 1824. ​

Vývoj Háčika: čo sa týka samotného nástroja – háčika – jeho vývoj bol rovnako pestrý.  Predpokladá sa, že prvé úplety vznikali jednoducho pomocou prstov. ​Neskoršie chudobní ľudia používali ohýbané ihly s korkovou alebo drevenou rúčkou. ​Na  území Slovenska sa používali aj jednoduché drevené háčiky, napríklad na pletenie papúč a rukavíc. ​Pre šľachtu a bohaté vrstvy sa vyrábali háčiky z kostí, slonoviny alebo s rukoväťami z drahých kovov. ​V priebehu storočí sa tvar háčika, najmä jeho rukoväť, vylepšoval, aby bol čo najviac prispôsobený ruke. ​

Kľúčový moment: Írska čipka a hladomor - ​háčkovanie zažilo masívny rozmach v polovici 19. storočia vďaka Írsku. Počas Veľkého írskeho hladomoru (1845 – 1849) sa stala výroba háčkovanej čipky alternatívnym a životne dôležitým zdrojom príjmov pre chudobné rodiny. Táto Írska čipka, ktorá napodobňovala drahú Benátsku paličkovanú krajku, si rýchlo získala popularitu medzi európskou a americkou aristokraciou, čím techniku háčkovania celosvetovo spopularizovala. ​

Háčkovanie na území Slovenska:  ​do vidieckeho prostredia sa háčkovanie dostalo pod vplyvom školskej výučby na konci 19. storočia. Rýchlo nahradilo náročnejšie paličkované čipky, pričom si zachovalo ich tradičné vzory a farebnosť. Muži sa v niektorých regiónoch venovali háčkovaniu obuvi a rukavíc, zatiaľ čo ženy zdobili bytové textílie, čepce a odevy.